Bežný život domorodcov

Miestne obyvateľstvo je väčšinou islamského vierovyznania, žijú jednoduchým životom a celý Zanzibar je skôr pokojný, s nízkou kriminalitou. Na Zanzibare funguje heslo Hakuna Matata, ktoré znamená „žiaden problém“. Niečo iné by ste o miestnych zistili pri priamom sledovaní domácností a ich života. Niečo celkom iné je chápať miestnych ľudí podľa pozorovaní z vonka. To, čo môže aj turista odpozorovať je niekoľko zaujímavostí a rozdielov oproti životu u nás.

Ráno
Ráno u Zanzibarcov, ktorí žijú pri pobreží a venujú sa rybolovu, začína vždy skoro. Vyrážajú na more na lov, zhadzujú koše na lapanie morských živočíchov ako sú kôrovce. Na východnom pobreží môže byť skoro ráno more následkami odlivu ďalej a tak musia merať cestu ku zakotveným dreveným lodiam. Iní vychádzajú von, aby upratali pred hotelom, alebo ženy idú hľadať kôrovce. Po východe slnka sa na plážach objavujú prví športovci. Nech to znie akokoľvek, Zanzibar je krajina, kde je futbal populárny podone ako vo zvyšku krajiny. Na niektorých miestach sa stretnete s chlapcami, ktorí si nedali ani žiadne raňajky a už hrajú s kamarátmi futbal, alebo sa chystajú do školy. Na plážach sa objavujú aj bežci, ktorí trénujú pre kondičku. Na prvý pohľad krajina, kde by ste to nečakali a nakoniec vás prekvapí starší anglicky hovoriaci Zanzibarčan pri hoteli Bravo Kiwengwa, ktorý boxuje v plytkej morskej vode pred seba a predvádza bojové umenie.

Bežná dedinka sa nesie v duchu príprav cesty do školy. Deti majú rovnošatu, niektoré idú bosé, iné obuté. Obliekajú modré nohavice. Tie najmenšie deti kráčajúce do škôlky majú zelené krátke nohavice. Následne deti lemujú okraje ciest. Do práce na poli sa púšťajú ich rodičia, základom je práca na poli, alebo otvorenie obchodíkov. Domy postavené pri ceste sú vo výhode, pretože majú príležitosť k predajnej činnosti. Rozlišovať treba aj miesto, či hovoríme o hlavnom meste Stone Town, alebo o okrajové a roztrúsené časti po ostrove. Stone Town už oplýva všetkými činnosťami, aké sú v meste bežné.

Doprava
Celý ostrov lemuje cesta v pomerne dobrom stave. Policajné kontroly sú na dennom poriadku a tak je vlastne nevyhnutné mať všetky papiere aj v prípade cudzincov v poriadku. Prekvapením môžu byť bočné uličky a príjazdové cesty k hotelom, ktoré často nepatria nikomu, alebo niekomu, čo neinvestuje do obnovy. Funkciu mestskej hromadnej dopravy, či skôr ostrovnej dopravy, plnia Dala-dala, čo sú malé nákladiaky upravené na prepravu ľudí. Sú očíslované a evidované na úrade, podobne ako v Tanzánií. Ich názov vznikol z názvu „dolár – dolár“, keďže za cestu sa platil kedysi dolár a toto označenie prostriedku už prischlo. Medzi ostrovmi Pemba a Zanzibar funguje lodná doprava a lodí je na mori veľa. Ostrovov však nie je veľa obývaných, hoci je v okolí hlavného ostrova okolo roztrúsených mnoho malých. Bežné cestné taxíky sú tu drahšie.

Obchody
V hlavnom meste môže byť zážitkom rybí trh. Pre slabšie žalúdky o to väčší. Rybie trhy nájdete aj v rybárskych dedinkách a mestečkách. Nakúpené ryby prenášajú v košoch a tie je možné stretnúť v rôznych dedinkách aj ďalej od pobrežia. Majitelia domov a priestorov pri cestách majú najviac príležitostí na predaj. Predávajú ovocie, plodiny, obilie, dokonca aj cement a iný sortiment. Stánky so suvenírmi nájdete len na miestach, kde sa pohybujú turisti. Na vidieku nájdete aj predajcov, či zberačov dreva. Ide o odpadové drevo a rôzne drobné dreviny, ktoré používajú na kúrenie a varenie.

Povaha ľudí
Miestni ľudia sú priateľskí, možno až príliš. Fungovanie ľudí na pláži je spomínané v časti o prežití Zanzibaru. Radi sa zoznámia, porozprávajú. Nie sú násilnícky a nedovolia si nič. Len deti si dovolia viac, ak ich je na vás viac a chcú cukríky, alebo čokoľvek iné. Ak viete svahilsky, máte vyhraté, pretože sa porozprávate o všetkom a s každým. Taliansky a anglicky si sprístupníte väčšiu časť dospelého obyvateľstva v turistických letoviskách a obchodníkov. Horšie sú s jazykovými vlastnosťami na tom roľníci mimo turistické miesta. Nie všetky deti sú slušné a chcú rozumieť anglicky, či dokonca gestám.

Bežný život
Vzdelaniu venujú obzvlášť veľkú pozornosť. Každá väčšina dedina má svoju školu, každé mesto niekoľko škôl a škôlok. Na celom ostrove nájdete tri vysoké školy a dôraz kladú aj na výučbu jazykov. Môže za to aj vysoký význam, ktorý tu tvorí turistický ruch. Ten zas výrazne tvorí talianska klientela a investície. V minulosti to boli hlavne britské hospodárske investície a ešte pred tým portugalské, takže Taliani už vlastne ani nemôžu prekvapiť. Rovnako tak nájdete v mestách a dedinkách mešity, ktoré nevyzerajú ako klasické mešity v arabských krajinách. Poznať ich podľa výklenku. Občas nájdete aj kostoly, v hlavnom meste ich je niekoľko.

Zvieratá po boku ľudí
Bežní ľudia na dedinách chovajú kačky, sliepky, kozy a občas indické kravy. Pre hydinu majú vytvorené občas provizórne ohrady, obľúbeným mäsom je kozie. Dobré je aj hovädzie mäso. Kravy dávajú menej mlieka ako kravy naše. Kravy a kozy vyháňajú na pašu uviazané o strom, no bežné je stretnúť niekde na ceste zatúlaný dobytok, ktorý za sebou ťahá aj špagát aj vetvu, či kolík. Je to zábavný pohľad, takže pochopiteľne prechádzajúce autá mierne spomaľujú. Človek nikdy nevie.

Zdravotná starostlivosť
Ľudia chodia k lekárovi len vo vážnych veciach a v prípadoch, kedy nepomôže bežná domáca medicína. V dedinkách a v mestách narazíte na malé zdravotnícke zariadenia, kde lekár pomáha bezplatne, no za lieky a vážne procedúry sa platí. Do nemocnice sa chodí vo vážnych prípadoch. Turisti s platným cestovným poistením problémy so získaním zdravotnej staroslivosti v prípade problémov problém nemajú.

Mobil
Signál je takmer všade, mimo farmárske oblasti bez väčšej zástavby. Bežní ľudia môžu mať mobil, môžu ho mať aj Masajovia. Sú ľudia, ktorí síce žijú skromne, no veľmi starý mobil, ktorý je v našich končinách za zenitom je na Zanzibare stále použiteľný. Ako hodinky, ako stále dostupný nástroj pomoci v prípade problému a nástroj skontaktovania sa s inými.