Trh s otrokmi

Zanzibar bol v minulosti významným prekladiskom a najmä predajným miestom otrokov, ktorých chytali najskôr v blízkej africkej pevnine a neskôr aj v širšom okolí. Otroci boli ďalej odvážaný do Ázie a do arabských krajín. Otroctvo pritom netreba chápať len ako to americké, ktoré je najviac medializované aj dnes. V skutočnosti bolo oveľa viac výraznejšie a zničujúcejšie otroctvo prekvitajúce v Indickom oceáne s arabskými a indickými otrokármi. Na Zanzibare sa nachádzali priekupníci, ktorí otrokov vystavovali spútaných v železách, bičovaných, aby ukázali koľko práve ich otroci vydržia a neraz potupených a nahých. Výbojné vojny kmeňov v pevninovej Afrike sa kvôli otroctvu zmenili na oveľa častejšie. Už nešlo o zabíjanie protivníka, ale o čo najviac úspešných zajatcov, ktorých bolo možné predať do otroctva. Zbavených práv len z rozhodnutia niekoho silnejšieho ich následne po rôznych útrapách a transportoch nakoniec držali na viacerých miestach pripomínajúcich väznicu. (Ide len o jednu miestnosť, žiadne bohatšie múzeum, či výstava.)

Otrasné podmienky a čakanie na osud
Jedno z nich je aj miestna pripomienka na priestory zadržiavajúce otrokov, ktorá je na hornom poschodí ubytovacím zariadením. Zachovaná väznica pripomína strašidelné hladomorne našich hradov. Úzka krátka chodba sa končí v drobnej miestnosti s veľmi nízkym stropom, v ktorej je úzka chodbička a okraje sú vyvýšené, čím sa ešte viac zmenšuje celý priestor. V tomto malom priestore dokázali noc prečkať aj 4 či podľa niektorých údajov dokonca 7 desiatok otrokov, aby na druhý deň zažili trh, kde sú oni predmetom nákupu, ohmatávania a prepínania reťazí do skupiniek nákupcov. Niekedy tu zostávali zamknutí aj tri dni, aby sa oddelili slabší od silnejších. V minulosti tu bolo jedno okno, dnes sú ti okná tri. V roku 1800 Dr. Livingstone požiadal zanzibarskú vládu o zrušenie otroctva, aby sa zastavilo obchodovanie s ľuďmi. Nestalo sa tak ešte dlhé roky, no Livingstone bol odvtedy uznávaným človekom s veľkou úctou najmä medzi utláčanými. Reálne sa vo veci zrušenia otroctva udiali zmeny až v roku 1873 kedy sultán Barghash zrušil na žiadosť Veľkej Británie otroctvo. V skutočnosti fungovalo ešte niekoľko rokov v ilegalite.

Miestne trhovisko a pamätník
Trhovisko, ktoré bolo na Zanzibare slávnym miestom, hoci zapísaným čiernymi písmenami, po zrušení otroctva zaniklo. Na jeho mieste postavili kostol na ktorého stavbe sa podieľali aj oslobodení otroci z vďaky po slobode a to aj napriek nulovým znalostiam v stavebníctve. Namiesto trhoviska a stromu, ktorý tu stál a pri ktorom sa vystavovali najlepšie kusy otrokov, je dnes kostol a v jeho blízkosti stojí pamätník. Presnejšie povedané ide o vyhĺbenú jamu, ktorá pripomína poníženie otrokov.